| CHRONOLOGICKÝ PREHĽAD O DIANI V KOZMONAUTIKE | ||
| 1. národy | VÝVOJ OD STAROVEKU | |
| Grécko 4.stor.pr.n.l. | – Archytas v Grécku údajne skonštruoval jednoduchý parný reaktívny motor |
|
| Čína r.1232 | – prvý historicky overené použitie rakiet Číňanmi v boji s Mongolmi pred Pekingom – neskôr snaha o prvý pilotovaný let (Wan-Chu) |
|
| Taliansko r.1379 | – použitie rakiet pri dobývaní stredovekej pevnosti | |
| Rusko r.1717 | – prvá signálna raketa - s dostupom 1 km | |
| India r.1780 | – porážka anglických vojsk raketami domorodého vojska |
|
| 2. osobnosti | PRVÉ TEORETICKÉ PRÁCE | |
| 1540 – v knihe Pyrotechnika - V.Biringuccio popísal jednoduché dvojstupňové rakety 1591 – Nemec Johan Schmidlap popísal technológiu výroby rakiet s využitím pre ohňostroje 1609 – 1618 – J.Kepler publikoval tri základné zákony nebeskej mechaniky 1610 – knieža z Nassau v Anglicku navrhol raketu na tuhé palivo aj pre použitie pod vodou [1865 – J. Verne /Cesta na Mesiac - v tomto prípade sci-fi vízia sa v niektorých momentoch pozoruhodne zhoduje so skutočnosťou] 1945 – A. C. Clark publikuje v časopise Wireless World teóriu o možnosti umiestnenia družíc na geostacionárnu dráhu (na šírenie telekomunikač- ného signálu) |
||
| OTCOVIA KOZMONAUTIKY | ||
| K. Cilolkovsky ZSSR (1857 – 1935) – ako prvý formuloval rovnice popisujúce pohyb rakety; navrhol použitie kvapalných palív, umelých družíc a kozmických staníc, upozornil na preťaženie pri štarte a aerodynamický ohrev pri návrate do atmosféry H. Oberth Nem (1894-1989) – v r. 1923 publikoval prácu „Die Rakete zu den Planetenräumen“ (Raketou do vesmíru) R. Goddard USA (1882 – 1945) – ako prvý: konštruoval rakety na kvapalné palivo a navrhol stavbu viacstupňových rakiet, uplatnenie gyroskopov v riadení rakiet a použitie vedeckých prístrojov na palube družíc |
||
| KONŠTRUKTÉRI | ||
| W.V. Braun Nem/USA – v službách fašistického Nemecka vyvinul útočnú raketu V2, ktorou bol ostreľovaný Londýn, neskôr kľúčová osobnosť v projekte Apollo (1. let človeka na Mesiac) S.P. Koroľjov ZSSR – pôvodne vyhnanec, neskôr hlavný konštruktér a tvorca úspechov sovietskej kozmonautiky v čase jej zrodu |
||
| 3. udalosti | VÝVOJ PRED ZRODOM KOZMICKÉHO VEKU | |
| 1931 – bola v ZSSR oficiálne za počatá činnosť GIRD (Grupa Izučenija Raketnovo Dviženija) 1932 – do vedúcich pozícií v raketovom výskume sa dostávajú S.P.Koroljov a Wernher von Braun 1933 – v Anglicku bola založená Britská medziplanetárna spoločnosť (British Interplanetary Society) 1935 – R.H.Goddard vypustil gyroskopicky stabilizovanú raketu o hmotnosti 38 kg do výšky 2285 m 1937 – v Nemecku bolo neďaleko Peenemünde založené nové vojenské výskumné raketové stredisko 1942 – v Peenemünde sa začala skúšať prvá vojenská raketa stredného doletu V-2 (A-4) 1944 – prvé bojové nasadenie nemeckých rakiet V-2 1945 – do USA a a ZSSR sa dostali ukoristené rakety V-2 a nemeckí raketoví odborníci 1946 – boli v USA začaté práce na projekte mezikontinentálnej balistickej rakety (MX-774) 1947 – 14.10. americký pilot Charles Yeager prekonal rýchlosť zvuku na raketopláne X-1 1950 – v Paríži sa zišiel 1. medzinárodný astronautický kongres (jednal o založení Medzinárodnej astronautickej federácie IAF) 1951 – americké vojenské letectvo začalo vývoj medzikontinentálnej rakety Atlas (projekt MX-1593) 1954 – výbor pre Medzinárodný geofyzikálny rok sa obrátil na ZSSR a USA so žiadosťou o vypustení vedeckých prístrojov na umelých družiciach 1955 – akadémie vied USA a ZSSR oznámili, že hodlajú vypustiť umelé družice Zeme v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roku – začali sa vesmírne preteky |
||
| ÉRA LETOV DO VESMÍRU | ||
| Koniec 50-tych rokov: ZSSR a USA – preteky o vypustenie prvej družice Zeme, prvé pokusy o družicu Mesiaca, prelet a dopad na Mesiac |
||
| 1957 | – Sputnik 1 – 4. október 1957 (ZSSR, Sputnik) – 1. družica Zeme – Sputnik 2 (ZSSR, Sputnik) – družica Zeme – 1. biologická družica/živočích vo vesmíre (pes Lajka) – Vanguard 1A – 6. december (USA, Vanguard) – pokus o družicu Zeme (zničená pri štarte) – Vanguard 1B – 5. február (USA, Vanguard) – pokus o družicu Zeme (zničená pri štarte) nosiče nepilotované lety Sputnik bol vypúšťaný do r. 1999 ako družice Zeme, mesačné a planetárne sondy – nosičmi: Sputnik, Sojuz, Vostok, Molnija. |
|
| 1958 | – Explorer 1 (USA,Juno) – 1. február 1958 – 1. americká družica Zeme – Explorer 2 (USA) – pokus o družicu Zeme (zničená pri štarte) – Vanguard 1 (USA) – 1. vedecká družica Zeme, 1. použitie slnečných kolektorov vo vesmíre – Explorer 3 (USA) – družica Zeme – Sputnik 3 (ZSSR) – 1. geofyzikálna družica Zeme – Pioneer 0 (USA, Thor Able) – (↓1959,1960,1972,1973) 1. pokus o let k Mesiacu a 1. pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte) – Luna 1958A (ZSSR) – 1. pokus o dopad na Mesiac (zničená pri štarte) – Pioneer 1 (USA) – pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte) – Luna 1958B (ZSSR) – pokus o dopad na Mesiac (zničená pri štarte) – Pioneer 2 (USA) – pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte) – Luna 1958C (ZSSR) – pokus o dopad na Mesiac (zničená pri štarte) – Pioneer 3 (USA) – pokus o prelet okolo Mesiaca (zničená pri štarte) 1.10. – oficiálne začal činnosť americký Národný úrad pre letectvo a kozmický priestor (NASA) nosiče nepilotované lety Explorer – vedecké družice Zeme zamerané prevažne na meranie radiácie v kozme; nosiče: Juno, Scout X1, Delta Explorer 1 – dopomohol k objavu Van Allenových radiačných pásov Zeme Sondy Pioneer skúmali Mesiac, medziplanetárnu hmotu aj veľké planéty; nosiče Thor, Juno, Delta, Atlas |
|
| 1959 | – Luna 1 (ZSSR, Vostok) (↓↓1966,1970,1972,1976) – pokus o dopad na Mesiac ↓; 1. prelet okolo Mesiaca ...↓1968, 1. umelá planétka – Vanguard 2 (USA) (↑1958) – 1. meteorologická družica (↓1970,1976) – Pioneer 4 (USA) (↑1958↓1960,1972,1973) - 1. americký prelet okolo Mesiaca (↓1966) a 1. americké teleso na heliocentr. dráhe (umelá planétka) – Luna 1959A (ZSSR) – pokus o dopad na Mesiac (zničená pri štarte) – Luna 2 (ZSSR) ↑– 1. dopad na Mesiac ...↓1962) – Vanguard 3 (USA) – vedecká družica – Luna 3 (ZSSR) ↑ – 1. fotografia odvrátenej strany Mesiaca – Pioneer P-3 (USA) – pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte) – Explorer 6,7 (USA, Thor Able) - vedecká družica – Explorer 7 (USA, Juno) – vedecká družica – Discoverer (USA)1,2,5,6 – prvé fotoprieskumné vojenské družice nosiče nepilotované lety Luna – séria 24 sond štartujúcich do roku 1976, z toho 15 úspešných; nosiče- Vostok, Molnija, Proton Luna – 1. sonda ktorá zapaľovala pohon na orbite, využívajúc tzv. parkovaciu dráhu Vanguard 3 – družica sa na orbit dostala s neodpojeným posledným stupňom rakety – registrovala hustoru mikrometeoritov a merala zemskú magnetosféru Explorer 6 – skenovanie povrchu Zeme TV kamerou prinieslo snímky s pomerne nízkou kvalitou E7 – detekoval slnečné žiarenie a mikrometeority Discoverer – s návratovým modulom/ vypúšťané do roku 1972) |
|
| 60-te roky: Prvé lety k Venuši (Mariner- Venera) a Marsu (Mars-Mariner), preteky o prvenstvo pri vstupe človeka do vesmíru (Vostok, Voschod – Mercury) a na Mesiac (Gemini, Apollo) |
||
| 1960 | ||
| 1961 | ||
| 1962 | ||
| 1963 | ||
| 1964 | ||
| 1965 | ||
| 1966 | ||
| 1967 | ||
| 1968 | ||
| 1969 | ||
| 1970 | ||
| 1971 | ||
| 1972 | ||
| 1973 | ||
| 1974 | ||
| 1975 | ||
| 1976 | ||
| 1977 | ||
| 1978 | ||
| 1979 | ||
| 1980 | ||
| 1981 | ||
| 1982 | ||
| 1983 | ||
| 1984 | ||
| 1985 | ||
| 1986 | ||
| 1987 | ||
| 1988 | ||
| 1989 | ||
| 1990 | ||
| 1991 | ||
| 1992 | ||
| 1993 | ||
| 1994 | ||
| 1995 | ||
| 1996 | ||
| 1997 | ||
| 1998 | ||
| 1999 | ||
| 2000 | ||
| 2001 | ||
| 2002 | ||
| 2003 | ||
| 2004 | ||
| 2005 | ||
| 2006 | ||
| 2007 | ||
| 2008 | ||
| 2009 | ||
| 2010 | ||
| 2011 | ||